Víťaz Sacharovovej ceny za slobodu myslenia ruská mimovládna organizácia Memorial otvorila pre EuroparlTV svoje archívy. Podmienky života v represívnom režime odhaľujú cez rodinnú históriu ale aj osobné veci. Ale zbierka bude zrejme rásť aj naďalej, keďže

Reportér: Dokumentovanie niekdajších aj súčasných porušení ľudských práv

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/14973730/M003-0034-SK.srt

udelil EP Cenu za slobodu myslenia,   ktorá nesie jeho meno,

práve ruskej mimovládnej organizácii   Memorial, monitorujúcej

niekdajšie aj súčasné   zneužitia ľudských práv

v Sovietskom zväze a štátoch bývalého   Sovietskeho zväzu.

EuroparlTV sa vydala do Moskvy, aby   preskúmala archívy Memorialu,

a sledovala, aká je situácia v oblasti   ľudských práv v dnešnom Rusku.

sa nachádzajú   tisícky dokumentov a fotografií,

ktoré zobrazujú momenty života   v represívnom režime,

keď bol štátny teror úplne bežným.

že sa nikdy nezabudne na zneužitia moci   a utrpenie počas sovietskej éry.

Memorial- Oleg Orlov, Sergej Kovaľov,   Ľudmila Alexejevová.

Tento rok udelil Parlament Sacharovovu   cenu za slobodu myslenia

Memorialu ako uznanie za prínos   k ochraňovaniu ľudských práv.

V minulosti práve Andrej Sacharov   pomohol založeniu organizácie.

V archíve by ste mohli objaviť poklad   vo forme osobných predmetov.

Hudbu, ktorú vytvorili väzni v gulagoch.

Listy, ktoré písali deti rodičom zadržaným   v pracovných trestaneckých táboroch.

Tu sa chránia osobné dejiny,   aby nezmizli z povrchu zemského.

Uchovávajú sa tu dejiny každodennosti,   bežného ľudského života.

Najdôležitejšia vec je to,   ako budujeme zbierku.

Dejiny jednotlivých ľudí   sú dôležitejšie ako história štátu.

Roky sme študovali len štát.   Jednotlivci tam nemali miesto.

Vďaka archívu sa jednotlivec stal   štandardom pre meranie histórie.

Nezhromažďujeme kópie materiálov,   ktoré sú v štátnych archívoch.

My zbierame dokumenty, aby sme cez   rodinnú históriu skúmali dejiny represií,

aké dôsledky má teror na vedomie ľudí,   na ich život v súčasnosti.

ide len o jednu miestnosť,   ale uchováva tisícky príbehov.

Chráni sa tým história   pracovných táborov,

kam boli za trest posielaní   a preškoľovaní disidenti,

intelektuáli a iní "nepriatelia štátu."

Múzeum obsahuje predmety   bežného života.

oblečenie, identifikačné odznaky,   povinné obrázky Stalina.

Ale aj niekoľko   intenzívnych obrazov,

svoje zážitky z uväznenia,   ale aj svoje budúce nádeje.

Hoci je múzeum malé, chcelo by zabrániť,   aby ľudia zabudli na to, čo sa stalo.

V prvom rade je to o dejinách   našej krajiny.

nielen niekoľko rokov, ale celé desaťročia.

Odobrali im slobodu,   navyše žili za železnou oponou.

Memorial sa aj dnes usiluje o obranu   ľudských práv v Rusku.

Napríklad v Čečensku Memorial   monitoruje nepodložené tvrdenia

o prípadoch únosov, vrážd, mučenia.

Ale Memorial tiež bojuje   proti nezáujmu verejnosti,

či proti marginalizácii témy ľudských práv   v médiách, ktoré sú zväčša štátne.

Julia Klimova je   tlačovou hovorkyňou Memorialu.

Jej úlohou je pokúsiť sa vzbudiť   záujem ruských médií,

ale ako hovorí, boj proti   politickému útlaku pokračuje.

Väčšina médií je kontrolovaná štátom.

Takže môžem povedať, že informácie   od nás ich vôbec nezaujímajú.

Zrejme je zlé už len to, že nás nekritizujú.

Niektoré média s nami spolupracujú,   ale väčšinou ide o tie internetové.

Dnešné Rusko sa veľmi odlišuje   od Ruska zo Sacharovovho času.

Ale cena pre Memorial nám pripomína,   že sa nezmenilo úplne všetko.

Zneužívania ľudských práv   nie sú len vyblednutou spomienkou,

ale pretrvávajúcim problémom,   ktorý sa ešte

nezaložil do kartotéky archívu Memorialu.