Prečo Británia a britská tlač vnímajú všetko okolo EÚ tak negatívne? EuroparlTV si po odpoveď zašla priamo do terénu.

Reportér: Euroskeptické Spojené kráľovstvo

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15791260/m003-0166-sk_mf.srt

Británia, známa svojím čajom, kráľovstvom  a averziou voči všetkému európskemu.

Zašli sme do Londýna, kde sme zisťovali,  prečo má takú euroskeptickú reputáciu

a prečo tak nepraje svojim  kontinentálnym príbuzným.

Anglicko má k Európe skôr vlažný vzťah.  Chce využiť jej výhody,

Väčšina ľudí tejto krajiny  je kompletne protieurópsky naladená.

Starám sa len o seba, robím, čo ma baví.

Necháte Európu, aby robila, čo chce?  -Zjem si svoj obed. Tak žijem.

musia isto existovať rozdielne názory  na Európu, aj na spôsob zobrazenia.

Pre lepšie pochopenie sme oslovili  bývalého hovorcu,

profesora, dvoch novinárov. Jeden  podporuje EÚ, druhý je euroskeptik.

Pre anglický euroskepticizmus  majú rozdielnu definíciu.

Skepticizmus je podstatou  britskej novinárčiny.

Tento termín nám prisúdili  v 80. rokoch 20. storočia.

počnúc otvorenou eurofóbiou,  nepriateľstvom cez európsku integráciu

Na samom konci stoja tí,  čo majú z EÚ fóbiu.

Tí už smerujú k xenofóbii,  nenávidia všetko, čo nie je britské.

No ak sa vrátime späť  k umiernenej alternatíve,

Niektorí ľudia  sa radi nazývajú eurorealistami.

Ale ľudia z bruselských inštitúcií  vidia za euroskepticizmom čosi iné.

Pre nich sú euroskeptici tí, čo ich kritizujú.  A tak sú euroskeptici alebo populisti.

V 70. rokoch 20. st. Británia väčšinou  odobrila vstup do Európskeho spoločenstva.

Dnes, po 36 rokoch žiadajú  noviny a konzervatívci

Môže za to súčasná kríza,  niektorí však vinia aj dnešné médiá.

Tu na Fleet Street sa zrodila  britská novinárska tradícia.

Nedávno som hovoril s významným  americkým investigatívnym novinárom.

Spýtal sa ma, načo sú noviny.  Sme tu, aby sme robili problémy.

Pero je mocnejšie ako meč. Anglickí  novinári majú jazyk ostrý ako britva.

Už deväť rokov pôsobím v Bruselu.  Z toho päť pre The Telegraph.

Dobre poznám inštitúcie, ak chcem,  viem byť poriadne zvláštny.

Britskí novinári sú oveľa agresívnejší,

Ľudia si to neraz myslia, lebo my nerobíme  veľmi rozdiely, keď hovoríme

s pánom predsedom či s kýmkoľvek iným.

Trh si žiada takýto agresívny prístup.

Pri konkurencii desiatich národných  denníkov a mnohých regionálnych

Čoraz obľúbenejšie bulvárne noviny  vytvorili mnohé mýty o Európe.

Európska komisia uchováva zoznam  z 90. rokov 20. st.

Udržanie korešpondentov  v cudzine je drahé.

Podľa bulvárnej tlače sa neoplatí  platiť človeka v Bruseli,

preto sa spoliehajú na externých kolegov.

Tí chcú predať svoje príbehy,  preto neraz trochu zveličujú,

niečo prekrútia, hoci možno  aj vhodne, teda aspoň z ich pohľadu.

Vymyslia príbeh, prekrútia ho,  čosi zveličia,

skrátka servilne vyhovejú tomu,  o čom sú presvedčení, že vydavateľ kúpi.

Ak ste vydavateľom bulváru,  téme zakrivenia banánov sa nevyhnete.

Nie všetku vinu  však nesie lenivá novinárčina.

Ak máte písať o životnom prostredí,  financiách a zahraničnej politike, je to ťažké.

Možno to je dôvod, prečo sa  o európskych témach tak zle informuje.

Nežije tu veľa super-mužov  ani super-žien.

Rozoznať EMFS od SBOP  nie je také jednoduché ako A-B-C.

Novinári zvyčajne zjednodušujú aj samity.

Často berieme samity  ako výhru alebo prehru.

Je zaujímavejšie, ak to podáme  ako boj alebo ako potenciálnu porážku.

Ani posledný samit nebol výnimkou, jedny  bulvárne noviny použili odkaz na vojnu.

V správach sa nemá hovoriť o tom,  čo funguje.

Možno majú anglické médiá  nakoniec pravdu,

keď vnímajú kriticky tú inštitúciu,  ktorej vplyv dnes rastie.

totiž ustavične nájdete titulky,  ktoré hlásajú dobré či zlé správy o Európe.

Oscar Wilde raz povedal, že "v živote je  len jedno horšie, než keď sa o vás hovorí.