Belgický minister financií Didier Reynders sa vyjadruje k novému európskemu finančnému dohľadu. Tvrdí, že Európa musí mať jednotný postoj k dani z finančných transakcií.

Rozhovor: Európa sa musí pohnúť dopredu aj vtedy, ak svet nenasleduje jej príklad

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15131116/n003-0079-sk.srt

September je vo sfére  hospodárstva a financií poriadne plný.

Po roku rokovaní sa podarilo dosiahnuť  dohodu týkajúcu sa finančného dohľadu.

Na tri oblasti sektora  budú dohliadať štyri orgány.

Mohli by ste nám vysvetliť,  akoto celé bude fungovať?

Prvotným cieľom je pretlačiť dohľad,

pretože máme v pláne zaviesť nové  mechanizmy už 1. januára.

Na sektor bankovníctva, poisťovníctva  a finančných trhov

Teraz sa nepozeráme  výhradne len na európsky dohľad,

no tu začíname skutočný  európsky dohľad.

To je prvé poučenie,  ktoré nám finančná kríza priniesla.

Inštitúcie, ktoré fungujú v celej Európe  alebo v mnohých európskych krajinách,

budú minimálne čiastočne pod dohľadom  týchto organizácií z európskej úrovne.

Povedali sme, že niektoré z týchto  inštitúcií majú systémový charakter.

Ak sa veľká banka ocitne  vo vážnej kríze,

neovplyvňuje to len banku,  jej klientov a akcionárov,

no takisto ostatné banky, ich klientov,  akcionárov, a tiež ekonomiku všeobecne.

Zažili sme to za posledné dva roky  uprostred hospodárskej a sociálnej krízy.

Teraz sa veľa hovorí o dani  z finančných transakcií.

Na jednej strane sa Spojené kráľovstvo,  Španielsko a Švédsko vyslovili proti.

Švédi tvrdia, že to už vyskúšali,  no tento spôsob nefunguje.

Čo môžete povedať, aby ste pretlačili  tento francúzsko-nemecký nápad?

Belgicko a ostatné štáty ho podporujú.

Ako znie odkaz týchto štátov?  Jediná krajina to nedokáže.

Keď to skúsili, finančné aktivity  sa presunuli do iných krajín.

Z histórie vieme, že londýnska štvrť  finančníkov City existuje preto,

lebo USA jedného dňa zaviedli daň.  Obchod sa teda presťahoval do Londýna.

Takže zavedenie takéhoto opatrenia  v jednom štáte nemá zmysel.

Mnohé štáty sú pri tejto dani skôr  zdržanlivé, no je tu aj druhý problém.

Ak by sme súhlasili a dohodli sa,  čo by sa stalo s príjmom?

Počul som, že túto otázku ktosi položil.  Niektorí chcú, aby šiel do rozpočtu EÚ.

Ostatní chcú nájsť spôsob,  ako tým znížiť deficity štátov.

Niektorí chcú bojovať  proti klimatickým zmenám.

Moji kolegovia venujúci sa rozvoju chcú  použiť peniaze na najchudobnejšie štáty.

Niektorí tvrdia, že by to mali urobiť všetci  a diskutovať o tom na G-20.

a to aj vtedy, ak to nejde medzinárodne.  -V novembri idete na samit G-20.

Čo sa stane, ak EÚ bude súhlasiť,  no G-20 nie? Uplatní sa v EÚ aj tak?

Takýto scenár aj očakávame.  Isté štáty z G-20 s nami súhlasia.

No ak sa G-20 nezhodne, pokúsime sa o  to v rámci EÚ, či minimálne v eurozóne.

Chcel by som povedať, že nemôžeme  sklamať očakávanie verejnosti.

Ak uložíme túto daň  z finančných transakcií,

získanú sumu nebude možno využiť  tri či štyri razy.

Ľudí tu v Parlamente, v Rade,  vo vnútroštátnych parlamentoch počuť,

ako tvrdia, že tento príjem  všetko vyrieši:

európsky rozpočet, národný rozpočet,  klimatické zmeny, rozvojovú pomoc. NIE.

Môžeme dať štvrtinu príjmu na každú  oblasť, alebo celú sumu na jednu z nich.

Ide o dôležitý aspekt, no nesmieme  zabúdať ani na iné témy

a iné formy daní ako napríklad energia.

Pokiaľ ide o prístup k trhom, poslednou  témou sú alternatívne investičné fondy,

známejšie pod označením  hedžové fondy.

Jean-Paul Gauzès nám povedal,  že od Didiera Reyndersa očakáva veľa.

K akému pokroku tu došlo?  Bude sa začiatkom októbra hlasovať?

Je to vzájomné. Ja som sa spoliehal  na EP, aby dosiahol dohodu o dohľade.

Komisia, Parlament a Rada  musia spolupracovať.

Tvrdo sme pracovali na dosiahnutí  dohody o dohľade.

Dnes máme dve otázky: Ako manažovať  súkromných kapitálových investorov?

Myslím, že aj tu musíme  naozaj prijať nejaké opatrenia.

Či dovolíme investičným fondom  kúpiť spoločnosť,

rozobrať ju a následne  z nej vybrať peniaze.

Musia existovať pravidlá,  ktoré však nepôjdu priveľmi ďaleko,

aby uškodili hospodárskym stratégiám.

Nedávno sme videli príklady, keď sa  skupiny delili, aby boli efektívnejšie.

Musíte skrátka nájsť rovnováhu,  my ju nájdeme.

Potom existuje aj problém  európskeho pasu,

alebo spôsobu, akým pristupujeme  k fondom, ktoré prichádzajú z EÚ,

a fondom,  ktoré idú z krajín mimo EÚ.

Pracujeme na tom, pokúšame  sa to urobiť s členskými štátmi EÚ.

Nie je to ľahké, no dúfam,  že s Parlamentom a mojimi kolegami

dokážeme nájsť kompromis  ešte začiatkom októbra.

Vzhľadom na krízu v Belgicku ľudia tvrdia,  že máte pre Európu dostatok času.

Tešíte vás to, že pôsobíte  na európskej scéne?

Belgičanov zvyčajne teší  takáto európska fáza.

Sme zakladajúcim členom EÚ,  sme optimisti.

Je pravdou, že od 1. júla som venoval  veľa času riešeniu otázok.

Vždy je to spôsob prípravy, lebo ak sa  vieme dohodnúť v Európe,

prečo by sme to nemali zvládnuť  v Belgicku?

Vyriešené otázky sú prijateľnejšie.