Aktivista, ktorý zavrhuje systém ochrany údajov zvaný bezpečný prístav, hodnotí navrhnutú náhradu - štít na ochranu osobných údajov.

Štít na ochranu osobných údajov je kozmeticky upravený bezpečný prístav - Max Schrems

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/11572570/n003-0397-sk.srt

Do októbra 2015 mala  dohoda zvaná bezpečný prístav

riadiť ochranu osobných údajov občanov  EÚ, hoc boli presúvané do USA.

Max Schrems si od Facebook-u  žiadal svoje údaje späť

a úspešne podnietil Európsky súdny dvor  k anulovaniu systému bezpečný prístav.

Dalo by sa povedať,  že ste bezpečný prístav odpísali.

Ako by ste dnes opísali situáciu s mojimi  osobnými údajmi? Sú údaje v bezpečí?

Vidíme rozličné trendy. Niekoľko  firiem presúva údaje späť do Európy,

kde nespadajú pod zákony USA,  čo považujem za lepšiu možnosť.

Závisí to od stanoviska  členských štátov.

Vieme o prípadoch, kedy  implementovali nové obmedzenia,

napr. na štandardné zmluvné klauzuly,  tie umožňujú využívať oveľa menej údajov

najmä v komerčnom sektore,  než využíval bezpečný prístav.

Problém je, že to celé  treba niečím nahradiť.

A náhrada, ako ju navrhla Komisia,  tzv. Štít na ochranu osobných údajov,

Mal nahradiť bezpečný prístav,  ktorý už teoreticky ani neexistuje.

Aké sú jeho slabé stránky?  Hovoríte, že sa nič nemení?

V podstate áno.  Tak to, nanešťastie, je.

Sú tu dva hlavné problémy.  Prvým je vládou odobrené sledovanie.

Štít na ochranu osobných údajov  na tom nič nemení.

Môžete sa síce obrátiť na ombudsmana,

ale dozviete sa len to, či je všetko  v poriadku. Nič o svojom prípade.

Dokonca vám ani nepovedia,  či ste boli sledovaný.

Druhým problémom je komerčný sektor,

teda čo napr. môžu s údajmi robiť  interne Facebook či Google.

kde ako právnik musíte v oblasti ochrany  osobných údajov zmeniť dva riadky.

To je veľmi zaujímavé,  keďže Súdny dvor žiada

od Štítu na ochranu osobných údajov  v podstate rovnakú ochranu.

Nezíska ju žiaden sektor, ani masové  sledovanie ani súkromný sektor.

Ak sa vrátime k rokom,  keď ste bojovali s Facebook-om,

tu prirodzene nikto nejde proti Facebook-u,  tu ide o otázku ochrany osobných údajov.

V Európe bude dlhodobá otázka znieť, či  presadzujeme právo na ochranu súkromia,

či budeme údaje všade uvádzať, hoci  budeme tvrdiť, že chránime osobné údaje,

To sa môže zmeniť o dva roky,  kedy má prísť reforma ochrany údajov.

Najmä kvôli neexistencii pokút. V  Rakúsku je maximálna pokuta 25 000 eur.

Žiadať právnika o výklad  dodržiavania zákona

bude pre firmu drahšie,  než keby zákon porušila.

lebo právo na ochranu údajov sa chápalo  len ako želané spotrebiteľské právo.

Od Lisabonskej zmluvy  je to v EÚ základné ľudské právo,

Študovali ste v USA. Spojené štáty  by museli na ich strane niečo zmeniť.

Ak to chcú spraviť,  musia zmeniť vlastenecký zákon.

EÚ nemôže vyvinúť dostatočný tlak,  aby USA zmenili vlastenecký zákon.

Otázkou je získanie istých obmedzení.

Treba si uvedomiť, že Silicon Valley  je ich najväčším vývozným artiklom.

Ak majú najväčší trh na svete  a je ním koniec-koncov Únia,

ktorá by ich mohla zablokovať  kvôli zákonom o sledovaní,

potom Silicon Valley  zatlačí na Washington

s tvrdením, že zákony o sledovaní  škodia ich medzinárodnému biznisu.

Nanešťastie sa Komisia poddala už skôr.

Ešte k Facebook-u. Čo mám urobiť, aby  boli moje údaje na Facebook-u bezpečné?

Na túto otázku nemám odpoveď,  pretože ak nekonáte online hlúpo,

čo väčšina ľudí nerobí, napr. ak tam  nedávate fotky, kde ste bez oblečenia,

Firmy sa vám snažia nahovoriť,  že za to zodpovedáte, ale nie je to tak.

Vaše údaje zverejnia priatelia, kolegovia  môžu zverejniť vaše telefónne číslo.

Ani nemusíte byť na Facebook-u  a on už má vaše údaje,

majú váš profil, volajú ho tieňový.

Ak veríte, že vy ako osoba môžete zmeniť  niečo podstatné, ste na omyle.

Niečo by sa možno dalo zmeniť legislatívne.

Európsky parlament požaduje  reformu ochrany osobných údajov.

Ak to niekto hádže na používateľa,  hodnotím to ako neférové,

pretože nikto, ani technologicky zdatní ľudia  nevedia, čo tie zariadenia robia.

Ako môže bežný človek  urobiť "informované rozhodnutie"?

Ešte raz. Možno dnes  vôbec chrániť osobné údaje? Dá sa to?

Neznášam to slovné spojenie.  Ide o informované rozhodnutie.

O to, aby ste vy rozhodovali,  kto čo o vás vie,

kto môže využiť vaše údaje,  kto môže na vašich informáciách zarábať.

Vy si máte vybrať. Vy si máte zvoliť,  čo zverejníte na internete, čo nezverejníte,

táto voľba má byť len na vás.  Na nikom inom.