Môžu sa ich úlohy a právomoci porovnávať? EuroparlTV dala priestor zástupcom z Európy i spoza veľkej mláky.

Parlament v Štrasburgu a Kongres vo Washingtone

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/11987515/m003-0304-skx.srt

Veľa sa hovorí  o špeciálnom vzťahu USA a Európy.

Transatlantické partnerstvo  má prekonať ostatné.

Zákonodarné zbory na oboch stranách  Atlantiku sú výraznou zložkou rovnice.

Tu ide o Európsky parlament,  vo Washingtone o dve komory Kongresu.

Reportér si po porovnanie a  rozdielnosti zaskočil za veľkú mláku.

Dvaja politici  nás prevedú spletitosťou dohody

Erik Paulsen je republikán z Minnesoty,  ako kongresman pôsobí 7 rokov.

Bernd Lange zo Skupiny  socialistov a demokratov je Nemec,

prvýkrát ho zvolili do EP v roku 1994.

Historik Vincent Morelli pracuje  v kongresovom výskumnom stredisku.

Nepovedal by som, že medzi nimi dvoma  sú významné silové rozdiely,

oba parlamenty sú jedinečnými inštitúciami,  majú svoje silné i slabé stránky.

Drobné detaily ukazujú na to, čo  zákonodarné zbory môžu robiť a iniciovať.

Kongres povstal z popola Vojny za  nezávislosť v 70. rokoch 18. storočia.

Dnes má dve komory, Snemovňu  reprezentantov so 435 zástupcami

a senát so 100 členmi.  V oboch komorách prevládajú republikáni,

čím sťažujú demokratovi  Barackovi Obamovi

Tvorí ho sedem hlavných politických skupín  z 28 členských štátov EÚ.

Dominujú mu stredopravicové strany,  stred a stredoľavicové strany.

Kongres rieši: federálny rozpočet,  zahraničnú politiku, výber daní,

vymenúva vyšších funkcionárov,  odvoláva prezidenta na základe obžaloby.

Európsky parlament má  spolurozhodovacie práva, môže zablokovať

rokovania o rozpočte. Volí Komisiu  a má právomoci v oblasti dohľadu.

Nemôže iniciovať legislatívu ani zvyšovať  dane, v zahraničných veciach smie radiť.

Každý člen Kongresu môže hociktorý deň  predstaviť novú legislatívu,

kým v EP sa čaká na Komisiu,  aby tá pripravila legislatívu.

transatlantické obchodné  a investičné partnerstvo.

Parlament sa  priamo rokovaní nezúčastňuje.

Napriek tomu sa dnes  šéf Výboru pre medzinárodný obchod

Smerujeme ku Kapitolu, budeme  rokovať s niekoľkými kongresmanmi

a chceme im naznačiť, že zo strany USA  očakávame ambicióznejšiu pozíciu.

A toto odporúčanie pre vyjednávačov z EÚ:  - zohľadnite naše pripomienky

inak dohoda len veľmi ťažko  prejde Parlamentom.

Časy, keď sa o obchodných dohodách  rokovalo za zavretými dvermi, sa skončili.

Na vrchu Kapitolu  sa stretávame s Erikom Paulsenom,

republikánskym reprezentantom,  ktorý sa venuje dohode TTIP

- niekedy skôr ich nedostatok -  Európskeho parlamentu.

Parlament hrá rolu,  odráža názor verejnosti,

zaručuje, aby Komisia dodržiava  isté zásady rokovaní,

preto chceme otvorene diskutovať  práve o týchto zásadách.

Robíme tak aj v Kongrese, keďže  radíme v rokovaniach prezidentovi

a obchodnému veľvyslancovi.  Verím, že to prinesie dobrý výsledok.

Pán Paulsen si uvedomuje,  že Parlament už predtým

napr. dohodu o boji proti falšovaniu  známu ako ACTA.

Túto dohodu niekoľko významných štátov  podpísalo, no EÚ ju odmietla,

poslanci EP verili,  že poškodzuje práva občanov.

Chcú zaručiť, aby reagovali na to,  čo pokladajú ich voliči za dôležité.

Zdá sa mi, že systém  sa trochu ponáša na USA,

poslanci sa v podstate pokúšajú  predkladať komisárke odporúčania.

Nová obchodná dohoda s Európou zrovná  podmienky pre spoločnosti z USA.

V štátoch robia veci inak,  to netreba spochybňovať.

Ale s Úniou vidia  viac podobností ako rozdielov

v dodržiavaní demokracie.  A to je dôležité.

Tým sa parlamenty zbližujú,  môžu sa vzájomne vypočuť.

Európske rokovania  získajú dodatočnú podporu,

ide o našich najlepších priateľov,  o spojencov,

máme rovnaké hodnoty.  Silnejšia dvojstranná podpora...

Rozruch ešte bude sprevádzať rokovania,

keďže je dobre známe,  že bude treba ešte rok či aj viac

A čo vývoj právomocí  Európskeho parlamentu?

Lisabonská zmluva z roku 2009  mu nejaké pridala,

čím sa Komisia aj Európska rada  stali menej neprehľadnými orgánmi,

hoc spoza zavretých dvier riadia legislatívu,  čo ovplyvňuje 500 miliónov občanov.

Ale akékoľvek nové právomoci by museli  vychádzať z novej európskej zmluvy,

Zahraničná a bezpečnostná politika  nie sú kompetenciou Únie,

Niektoré oblasti politiky  nie sú ešte plne rozvinuté.

Ale celkovo Lisabonská zmluva  výrazne zvyšuje právomoci Parlamentu,

V prípade dohody ACTA si Komisia  vypočula rázne odpovede.

Napätie a rozdelenie právomocí zostávajú.

Viac ale zostáva stále  v rukách členských štátov

individuálne či kolektívne  cez Európsku radu.

Do roku 2009 prevládal v Komisii  i mnohých členských štátoch názor,

že o medzinárodných rokovaniach  sa má rokovať bez účasti Parlamentu.

musia prerokúvať  za účasti poslancov.

Počas rokov sa zväčšuje i zmenšuje  rovnako v Spojených štátoch aj Európe.

A tu, tvrdia poslanci,  sa postupne nakláňa smerom k nim.