Ničenie umeleckých artefaktov a slabé vzdelanie utečencov predstavujú humanitárnu a zároveň bezpečnostnú výzvu, zdôrazňuje generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova.

Kultúrna rozmanitosť je kľúčom k prekonaniu krízy

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/12099360/n003-0369-sk.srt

Starobylé mestá  Aleppo a Palmýra sú len zlomkom.

Kvôli ničeniu umeleckých predmetov  a obchodu s umením na Blízkom východe

sa pomaly vytráca  celá kapitola dejín ľudstva.

Podľa Iriny Bokovej,  generálnej riaditeľky UNESCO,

sú interkultúrny dialóg  a vzdelávanie kľúčovými prvkami

pri hľadaní udržateľného riešenia  prílivu migrantov a napredovania Daeshu.

Irina Bokova, dobrý deň.  Vitajte v Parlamente.

Ako reagujete, keď vidíte, ako sa  zaobchádza so stovkami tisícov utečencov -

presnejšie 160 000 - na ktorých sa  členské štáty EÚ nevedia dohodnúť?

Dá sa v Európe stále hovoriť  o interkultúrnom dialógu?

Verím, že otázka  kultúrnej rozmanitosti a spolunažívania

zvlášť citeľne vystane po súčasnej kríze,  po utečeneckých tragédiách,

pretože hovoríme o tolerancii,  vzájomnom pochopení, rešpekte,

o tom, ako žiť v demokratickom  spoločenstve s úctou voči sebe navzájom.

A o spolužití so susedmi,  to je neraz najťažšie.

28 členských štátov sa len veľmi ťažko

dokáže zhodnúť na prerozdelení  asi 160 000 utečencov.

Nehodnotí sa mi to ľahko,  pretože to je európska otázka.

Problém má mnoho aspektov -  právnych a rôznych iných.

Politických - iste,  krajiny sú rôzne rozvinuté.

Verím, že európskym smerovaním  bude ľudský a humanitárny prístup.

Ide o zameranie  na podporu demokratických požiadaviek,

na podporu a rešpektovanie  ľudskej dôstojnosti.

že vysiela silné posolstvá  o hodnotách a podpore utečencov.

Zostaňme chvíľu  pri situácii utečencov na Blízkom východe.

Čo môže urobiť UNESCO?  Nedisponuje vojakmi, ktorých by vyslalo.

Máte však iné zbrane,  dovolím si ich tak nazvať.

otvorenie diskusie  o ničení kultúrneho dedičstva

v rámci diskusií o humanitárnych  a bezpečnostných otázkach.

Na začiatku to nebolo ľahké,  ale teraz panuje názor,

že si nemôžeme vyberať  medzi humanitárnymi otázkami a ničením.

Buď podporíme obyvateľov  alebo podporíme ničenie.

Lebo ide o súčasť ľudskej povahy.  Je to súčasť našej identity.

Hovorili ste o rozmanitosti,  o význame vzdelávania

v utečeneckých táboroch  v Turecku a Libanone,

aby ľudia chápali svoju históriu.  Čo môžete robiť prakticky?

Verím, že to je kľúč.  Do všetkých humanitárnych odpovedí

treba zakomponovať vzdelávanie.  To je dôležité.

Vieme totiž, že nanešťastie len 2 %  humanitárnej pomoci idú na vzdelávanie.

A vidíme - navštívila  som Jordánsko, Irak, Libanon... -

pretože veľká väčšina tamojších detí  už päť rokov nechodí do školy.

Môže tak vyrásť celá  stratená generácia v Sýrii aj Iraku.

Zároveň je to však bezpečnostná hrozba,

pretože bez vzdelania a bez zručností

si nedokážu nájsť prácu ani sa integrovať  do spoločnosti. Ocitnú sa na jej okraji.

Posledná otázka.  Ako vnímate obchod s umením?

Hovorili ste o hnutí Daesh a al-Nusra,  tieto však nie sú jedinými.

Je zrejmé, že aj Bašar al-Assad v Sýrii  je zapletený do tohto obchodovania.

Ako chcete toto obchodovanie zatrhnúť?

Táto schválila 12. februára tohto roku  veľmi dôležité uznesenie č. 2199.

V uznesení dávajú  UNESCO-u a Interpolu za úlohu

zabezpečiť spoluprácu  s partnermi a susediacimi krajinami

s cieľom zamedziť nezákonnému obchodu  s umením, cezeň sa financuje extrémizmus.

Pokračujeme v snažení,  zatiaľ sme vytvorili

platformu pre odborníkov  z Interpolu a Svetovej colnej organizácie,

ktorí by išli do terénu  a spolupracovali s krajinami.

Vyše 30 krajín sme motivovali k tomu -

ide najmä o susedné a európske krajiny -

aby prehodnotili svoje zákony a kládli  väčší dôraz na pravidlá dovozu artefaktov,

pretože to nie je len otázka vývozu  no zároveň aj dovozu

predaných kultúrnych artefaktov  zo Sýrie a z Iraku.