Desaťročie trvajúci spor o tom, či sú GM plodiny hrozbou alebo príležitosťou, je uzavretý. EÚ našla východisko.

Nový prístup Európy ku geneticky modifikovaným plodinám

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/12119778/v003-0092-sk.srt

Nakŕmiť svet s jeho 7 miliardami ľudí  nie je ľahká úloha.

Niektorí ľudia tvrdia, že geneticky  modifikované organizmy alebo GM plodiny

môžu byť jedným z riešení  stúpajúceho dopytu po potravinách.

Nielen že pre rôzne typy GM plodín  platia iné pravidlá,

rozličné pravidlá platia v prípade potravín  pre ľudí a krmív pre zvieratá.

GM organizmus je taký organizmus,  ktorý vedci zmenili pridaním cudzích génov

alebo zmenou genetickej štruktúry rastliny.

V procese vznikajú bielkoviny, tie dávajú  modifikovanému organizmu nové vlastnosti.

Zástancovia GM plodín uvádzajú  za hlavnú výhodu vyššiu úrodnosť.

Pridáva sa odolnosť voči škodcom,  hlodavcom a chorobám,

čím sa spätne znižuje  množstvo potrebných pesticídov.

Ako tvrdia, GM plodiny by mohli zvýšiť  odolnosť rastliny voči zlému počasiu.

Podľa odporcov sú GM plodiny neznámou  hrozbou pre ľudí, zvieratá aj biodiverzitu.

GM vraj ohrozujú životne dôležité opeľovače  v poľnohospodárstve - včely a motýle.

GM rastliny sa stávajú  odolnými voči herbicídom,

to núti farmárov  k používaniu vyšších dávok,

čím sa však škodí inej vegetácii  a životu vo voľnej prírode.

Tvrdia, že GM plodiny môžu kontaminovať  a zmutovať prirodzené rastliny.

Farmári navyše musia kupovať osivo  od firiem, čo robia génové modifikácie.

Európa GM plodiny dovoľuje,  ale v súčasnosti sa pestujú

len na menej ako 1 % ornej pôdy.  Aj to len v piatich krajinách:

Španielsku, Portugalsku,  Slovensku, Rumunsku a v Česku.

Nateraz sa v Európe pestuje  len jeden druh GM plodiny,

je ňou MON 810 -  kukurica odolná voči hmyzu.

Dováža sa však asi 40 produktov  na báze GM plodín,

patrí sem napr. sója  využívaná ako krmovina.

Každý výrobok s obsahom GM plodín  musí byť takto označený,

teda pokiaľ podiel GM plodiny  presahuje 0,9 % objemu.

Posledné desaťročie prinieslo mnoho  diskusií a odlišných názorov v rámci štátov,

pokiaľ ide o pravidlá  pestovania GM plodín.

EÚ sa teraz zhodla  na novom prístupe.

Členské štáty môžu obmedziť  alebo zakázať pestovanie GM plodín,

ak veria, že by to malo  socio-hospodársky vplyv,

napr. by ovplyvnilo plánovanie vidieckej  krajiny či poľnohospodárskych činností.

Vedecké hodnotenie postavené na téze  verejného zdravia a vedeckých základov

zostáva v kompetencii Európskeho úradu  pre bezpečnosť potravín.

Ak chcú štáty EÚ pestovať GM plodiny,

môžu sa rozhodnúť, či budú GM  a bežné plodiny pestovať vedľa seba,

ale sami rozhodujú o vzdialenosti medzi  poľami. Nateraz sa líši od 5-600 metrov.

Pripravujú sa rokovania o tom,  či členské štáty môžu obmedziť

alebo úplne zakázať predaj a používanie  GM plodín a krmív na svojom území.

V stávke je totiž napr. aj voľný pohyb  tovarov v rámci vnútorných hraníc.