Nový plynovod by mal do európskych domácností z Ruska priniesť viac plynu. EuroparlTV sa pýta, prečo je ruský plyn nevyhnutný a čo znamená pre energetickú bezpečnosť EÚ.

Reportéri: Zabezpečenie dodávok plynu pre Európu

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15727481/M003-0156-SKa16.srt

Prichádza zima a do európskych domovov  by viac plynu mal doviezť nový plynovod.

Rusko, najväčší dodávateľ pre Európu  a v minulosti zdroj problémov,

EuroparlTV sa pýta, prečo je  Rusko dôležité

a čo znamená pre energetickú  bezpečnosť EÚ.

Rusko a Nemecko začali s výstavbou  plynovodu Nord Stream.

Ruský Gazprom začne týmto potrubím  pod Baltským morom

pumpovať plyn v nasledujúcich týždňoch.

Pre Nemecko je to dobré, pretože Berlín  chce skončiť s jadrovou energiou.

Ale pomôže Nord Stream k energetickej  bezpečnosti všetkých 27 národov EÚ?

Stoja tieto nové plynovody  skutočne za tie investície?

Keďže pôjde popod more,  obíde Nord Stream Ukrajinu,

hlavný tranzitný bod plynovodov,  ktoré dopravujú plyn do Európy.

Dve cenové vojny  medzi Gazpromom a Kyjevom

pripravili niektoré krajiny EÚ  o plyn uprostred zimy,

zničili dôveryhodnosť Ruska  ako spoľahlivého dodávateľa

a zvýšili podozrenia o energetickej  závislosti EÚ.

Cenový konflikt donútil Európu  uvedomiť si svoju zraniteľnosť:

závislosť od Ruska kvôli plynu  a od Ukrajiny, že ho bude pumpovať.

Nord Stream z rovnice odstraňuje  jeden problém - Ukrajinu.

Európsky projekt Nabucco,  ktorý bude čerpať plynové rezervy

v Kaspickom mori a na Blízkom východe  odstraňuje oba problémy.

Aby ochránilo svoje záujmy, má Rusko  svoj vlastný južný plynovod - South Stream.

Európa má šťastie, že Rusko je tak  veľkou energetickou krajinou.

ale zároveň je Rusko partnerom,  s ktorým sa musíme naučiť vychádzať.

EÚ importuje takmer 25 %  svojho plynu z Ruska

a 27 štátov tvorí najväčší plynový trh  Ruska. Sú od seba vzájomne závislí.

Plyn je čistejší než uhlie,  bezpečnejší než jadro

a vyvinutejší než obnoviteľné  zdroje.

Toto vybrané palivo  tiež ovplyvňuje politiku.

Mnohí v Európe zvažujú, či by Moskva mohla  použiť dodávky plynu ako politickú zbraň.

V súčasnosti je vlajkovou loďou energetickej  nezávislosti Európy projekt Nabucco.

Začne v Kaspickom mori a Blízkom východe  v Azerbajdžane a Turkménsku

a jeho výstavba  sa začne v roku 2013.

Plyn by týmto plynovodom  mal prúdiť v roku 2017.

Po 50 rokoch dodávok je tento projekt  veľkým varovaním pre Gazprom,

že jeho najväčší klient chce  diverzifikovať a chrániť svoje záujmy.

Vyhýba sa aj tranzitnému riziku,  ktoré predstavuje Ukrajina.

Ložiská v Holandsku a iných krajinách  znížia svoju produkciu

a to automaticky povedie k vyššej  závislosti od dovozu.

Preto priame spojenie  so strednou Áziou

nám prinesie úžitok v podobe voľby  a vyššej likvidity

a to bude dobré pre každého spotrebiteľa  v európskych krajinách.

Aby porazil Nabucco, spustil  Gazprom projekt South Stream,

veľmi drahú sieť popod Čierne more  s podobnými cieľovými klientmi.

Mohlo by to stáť  okolo 20 miliárd eur.

Uvidíme, či to je len trik,  aby sa Európa vzdala Nabucca,

pretože sa javí, že to má skôr  politický než podnikateľský význam.

Plynovody sú drahé a výstavba viacerých  bude znamenať vyššie ceny pre ľudí.

Nezdá sa byť múdre vnímať  Rusko ako nepriateľa,

najmä keď si z dodávateľov  nemôžeme veľmi vyberať.

Démonizovanie našich dodávateľov  nie je konštruktívne.

Mali by sme sa radšej pozrieť  na skutočnosť,

že naši dodávatelia palív  mimo Európy

Nemecko sa rozhodlo  spolupracovať s Ruskom

a iné krajiny EÚ podporujú Gazprom  v otázke South Streamu.

Tento postupný prístup spochybňuje  európsku jednotnosť voči Moskve.

Ale sú dodávatelia ako Azerbajdžan,  Turkménsko alebo Irak spoľahlivejší?

Nakoniec, energia je dôležitou  pre ekonomiky EÚ aj pre Rusko.

Nové plynovody vedúce k novým zdrojom  je teraz odpoveďou Európy,

ale výstavba príliš mnohých  nakoniec len uškodí spotrebiteľom.