Hoci Európu ovláda kríza, nemecké štatistiky zamestnanosti uvádzajú znižovanie miery nezamestnanosti. EuroparlTV si v Berlíne overovala, či nejde iba o zdanie.

Reportér: O nezamestnaných v Nemecku

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15823542/m003-0172-sk_mf.srt

V Európe sa výrazne  znižuje počet pracovných miest.

Zašli sme do Berlína, aby sme zistili  viac o zázračnom raste zamestnanosti.

Zdalo by sa, že kríza kvári celú Európu.  Je to naozaj tak?

Nie. Najväčšie hospodárstvo EÚ  je najsilnejšie aj najzdravšie,

ako jediné aj napriek kríze  znižuje úroveň nezamestnanosti.

Ministerka práce pri prejave v Bundestagu  len ťažko skrývala svoje nadšenie.

Naše hospodárstvo je silné.  Máme naozaj zdatný pracovný trh.

Máme najvyššiu úroveň plnej  zamestnanosti od zjednotenia.

O polovicu sme znížili úroveň  dlhodobej nezamestnanosti.

Nadšenie ministerky sa však neprenieslo  na ľudí oslovených v uliciach Berlína.

Len pár kilometrov  od kancelárie ministerky

sme stretli tohto 19- ročného muža. Nevie si  nájsť ani stáž ani slušne platené miesto.

Rozhovor nám poskytol iba pod  podmienkou, že zostane v anonymite.

Dostupné sú len zamestnania  na čiastočný úväzok a dočasné miesta.

Pri väčšine ponúkaných miest  ide o 40 hodinový týždenný pracovný čas.

Ak dostanete 600-700 eur,  to máte naozaj šťastie.

Štátny úrad práce posiela záujemcov  do súkromnej pracovnej agentúry.

ani nefiguruje v oficiálnej štatistike  nezamestnanosti, takisto ako táto pani.

Kvôli môjmu veku  ma už nikto nechce zamestnať.

Chcela som si urobiť  kurz práce na PC,

a hoci mi povedali, že kurzy usporadúvajú,  nateraz ma vždy odmietli.

"Ak nezamestnáme mladých,  nezamestnáme ani vás."

Táto uchádzačka má vyše 58 rokov,  vyše roka si márne hľadá prácu,

preto už tiež nefiguruje  v oficiálnej štatistike o nezamestnaných.

Asi pred 10 rokmi Nemecko reformovalo  svoj pracovný trh Hartzovými zákonmi.

Jedného odborára sme sa pýtali,  či klesá naozaj, alebo len štatisticky.

dostávalo plnú dávku v nezamestnanosti  celých 100 percent nezamestnaných.

Dnes je to len 50 percent  pôvodného počtu.

Títo ľudia však neodišli,  ani si nenašli prácu.

Podľa schémy Hartza IV  dostávajú sociálne dávky.

Hartzova reforma priniesla mnoho pozícií  na polovičný úväzok za 400 eur mesačne.

Takýchto zamestnancov nepokrývajú  ani dôchodkové ani iné schémy,

no ani už nepatria do oficiálnej  štatistiky nezamestnanosti.

Podľa mňa ide v skutočnosti  o štatistický trik,

čo chce vytvoriť zdanie, že tu  nemáme problém s nezamestnanosťou.

Pravdou je, že v Nemecku  je vysoká nezamestnanosť.

Nevyučení robotníci  čelia veľkému tlaku,

lebo aj v riadnom zamestnaní  dostávajú nízky plat.

Narozdiel od väčšiny krajín EÚ  Nemecko nemá minimálnu mzdu.

To v skutočnosti len škodí  ostatným európskym krajinám.

Myslím, že finančná kríza  je výsledkom toho,

že sa krajiny ako Grécko, Španielsko a  Portugalsko stali menej konkurenčnými,

Platové výhody iných hospodárstiev  sa zhoršili

nižšou platovou schémou, ktorú Nemecko  presadzuje od prelomu storočia.

Z dlhodobého pohľadu možno stratégia  uškodí práve nemeckému hospodárstvu.

Ak krajina nezmení svoju hospodársku  politiku vrátane pracovného trhu,

v Nemecku sa začne šíriť núdza a trápenie.

Mzdy tých 30-50 percent  nižšej príjmovej skupiny klesnú,

možno aj tým v skupine  s vysokými príjmami.

To so sebou nesie aj nižšiu kúpyschopnosť  a horší hospodársky vývoj.