Po maratóne rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ teraz rozhodujú o osude rozpočtu poslanci Európskeho parlamentu.

Čo nasleduje po samite o rozpočte?

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/16214390/n001-130211-001-sk.srt

Lídri štátov a vlád Európy  sa chystali na cestu domov

po prelome rokovaní  o dlhodobom rozpočte EÚ.

960 miliárd eur na sedem rokov,  výdavky sa obmedzili na 908 miliárd eur.

Nazvali to silou kompromisu  a navyše bez obetovania kľúčových cieľov.

Táto dohoda vrcholných predstaviteľov  štátov a vlád ale nestačí,

pretože je potrebný aj  súhlas Európskeho parlamentu.

Tu v Parlamente ale nevládne  taká zmierlivá nálada.

V istom bode totiž poslanci EP žiadali  prorastový rozpočet

Na konečné hodnotenie  je ešte určite priskoro.

Predložené sumy však podľa  Parlamentu nie sú dostatočné.

Lisabonská zmluva z roku 2009 poskytla  Parlamentu nové spolurozhodovacie práva

pri rozpočte a politikách poľnohospodárstva,  energetiky, zdravia i regionálnej pomoci,

rovnako aj pri výbere predsedu Komisie.

Mnohí britskí poslanci a ich spojenci  sa tešili z výsledkov samitu.

Mnohí poslanci ale nie sú spokojní  a pripravujú sa na boj.

Prinášame názory dvoch odborníkov,  obaja sú z Výboru pre ústavné veci.

Dohoda predstaviteľov štátov by viedla  k štrukturálnemu deficitu rozpočtu.

Jedna črta odlišuje európsky rozpočet  od rozpočtov členských štátov, konkrétne tá,

Návrh nespĺňa požiadavku,  preto je situácia dosť vážna.

Mohli by sme zamietnuť dohodu  o viacročnom finančnom rámci,

no nateraz je rovnako dôležitá  aj širšia politika Únie.

Sme uprostred vážnej finančnej  a hospodárskej krízy,

Budúce týždne  prinesú mnohé reakcie,

štyri hlavné skupiny plánujú dodržať zásady:  flexibilitu, strednodobé hodnotenie,

orientáciu na rast a vytvorenie iných  príjmových zdrojov Európskej únie.