Ako môžeme zastaviť vývoz ručných strelných zbraní do krajín, ktoré porušujú ľudské práva? Poslanci EP diskutujú o probléme a jeho riešeniach.

Pod lupou: Európsky export ručných strelných zbraní

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15549249/M001-0061-SK.srt

Pozrite sa na tieto ľahké zbrane,  ktoré sa predávajú na lov alebo šport.

Narastá ich použitie v konfliktoch  v rozvojových krajinách.

V Líbyi sme videli, ako niektorí  európski výrobcovia ľahkých zbraní

stále predávajú krajine podozrivej  z nedodržovania ľudských práv.

Európa sa snaží zaviesť prísnejší systém  kontroly ľahkých zbraní

a posúva sa smerom k zriadeniu  medzinárodnej dohody.

Ako uvedieme do súladu  ochranu trhu so zbraňami

Margherita Sforza išla do Liége,  do odborového zväzu spracovateľov kovov,

ktorý reprezentuje 15 000  pracovníkov z oblasti obrany.

Toto je sídlo odborového zväzu  spracovateľov kovov z Liége v Belgicku.

Zastupuje okolo 15 000 pracovníkov  z oblasti obrany.

Nedávny škandál otriasol Herstalom,  malou zbrojárskou továrňou vo Valónsku.

V tomto videu ukazujú líbyjskí povstalci  zbrane, ktoré používa Kaddáfího armáda.

Zbrane boli vyrobené v Belgicku,  blízko Liége.

v celkovom líbyjskom vojenskom arzenáli  neznamenajú takmer nič.

Vypočítali sme to a predstavujú  len 0,003 %.

Tieto licencie boli udelené v čase,  keď celý svet veril,

že Líbya sa vrátila  na správnu cestu.

Väčšina líbyjského arzenálu  pochádza z Číny a Ruska

a doručili ho bez akýchkoľvek regulácií,  takže ukončime toto pokrytectvo.

V roku 2009 povolila valónska vláda  export pušiek,

pištolí a granátov v hodnote vyše  11 miliónov eur do Líbye.

Oficiálne boli určené na ochranu  humanitárnej misie v Darfúre.

Ako to, že ich teda používa Kaddáfího  armáda na potlačenie povstania?

Niečo také nazývame  nezodpovedným transferom.

Je to transfer, ktorý nie je ilegálny,  pretože ho povolil štát,

no jeho legalita je pochybná,  pretože sa objavujú isté riziká.

Tento prípad je do očí bijúci, pretože  Líbya bola spájaná s ilegálnym obchodom.

Takže je to umiernená interpretácia  európskych kritérií pre export zbraní.

V roku 2008 schválila Európska únia  balík záväzných pravidiel.

Vlády by nemali udeliť  licencie na export,

pokiaľ existuje riziko porušenia  ľudských práv,

Prísne pravidlá existujú, no je  na jednotlivých štátoch, aby rozhodli.

Máme dôkazy, že počas roku 2009  exportovalo do Líbye zbrane

a iný materiál  minimálne osem krajín EÚ.

no exportovalo aj Taliansko, UK,  Francúzsko a Bulharsko.

Napokon, obranný priemysel je hlavným  obchodným záujmom Európy.

Vezmime do úvahy napríklad  pištole a pušky.

Ľahké zbrane, ktoré údajne poháňajú  konflikty v rozvojových krajinách.

USA sú na globálnej úrovni  hlavným vývozcom

a hneď za nimi nasleduje Taliansko,  Nemecko, Rakúsko a Belgicko.

Rusko, Čína a Irán patria tiež  k významným výrobcom,

no neposkytujú o svojom vývoze  dostatok informácií.

V Európe nie sú pištole a pušky vyrábané  len na vojenské účely,

Parlament žiada väčšiu transparentnosť  v predaji zbraní pre civilné účely.

Na celom svete existuje  875 miliónov strelných zbraní

Európske štáty budú musieť deklarovať  exporty zbraní pre civilné účely.

Bude to spôsob potlačenia  potenciálneho zneužitia.

Je jedno, či boli zbrane a s nimi  súvisiace vybavenie

určené na aktivity vo voľnom čase,  alebo na vojenské a policajné účely.

že predmety, ktoré boli určené  na voľný čas,

boli bezpečnostnými zložkami a políciou  používané proti obyvateľstvu.

pripravuje OSN zmluvu o medzinárodnom  obchode so zbraňami,

ktorá zakáže vývoz do krajín,  kde sú ľudské práva vystavené riziku.

Zmluva by mala byť pripravená  v roku 2012.

Uvidíme, či budú tieto princípy  aj zavedené.

Európa už má záväzný spoločný postoj  k exportu vojenských zbraní.

Uvidíme, či bude táto legislatíva  skutočne aplikovaná, alebo nie.

O vývoze zbraní do tretích krajín  so mnou bude hovoriť

Ana Gomes zo Skupiny  socialistov a demokratov

a Geoffrey Van Orden zo Skupiny  konzervatívcov a reformistov.

Ana Gomes, začnime s aktualitami,  ktoré sme všetci sledovali

počas pokračujúceho  líbyjského konfliktu.

Polícia používa  aj európske zbrane.

V roku 2009 predalo zbrane Líbyi  najmenej osem európskych krajín

a to v dobe, keď už táto  krajina nebola spoľahlivá,

čo sa týka rešpektovania ľudských práv,  jedného z kritérií tejto legislatívy.

Máme súčasnú legislatívu považovať  za zbytočnú?

nepredávať zbrane krajinám  porušujúcim ľudské práva.

nedávneho znovuzačlenenia Kaddáfího  do medzinárodného spoločenstva

že toto bol režim  porušujúci ľudské práva.

a v ukážke bol zreteľný  jeden z problémov a síce,

ktoré vykonávajú starostlivé  prehliadky a skúmanie licencií,

ktoré majú byť podľa toho  udelené, alebo nie.

Vo vašej ukážke to bola  valónska vláda.

Majiteľ podielu vo výrobe.  - Presne tak.

Takže umožnenie tohto  decentralizovaného modelu

samozrejme umožňuje množstvo  bielych miest

v implementácii existujúceho  kódexu správania.

som si všimla, že kódexy správania  boli implementované

len vo vývozoch zbraní,  ktoré povolilo ministerstvo zahraničia

po posudku zo strany  ministerstva obrany,