Kríza z roku 2008 odhalila v mnohých krajinách nadmerne vysoký deficit aj veľkú zadlženosť. Ako môže Európa ovplyvniť tvorbu rozpočtov krajín? Cez európsky semester.

Európsky semester: nástroj koordinácie rozpočtov

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/11589431/v007-0041-sk.srt

Členovia a ašpiranti na členstvo  mali obmedziť deficit štátnych financií

na 3 percentá hrubého domáceho produktu  a udržať zadlženosť na 60 percentách.

Takto sa mali zachovať  vtedajšie ceny a zaručiť stabilita.

Zatiaľ je to dobré.  V roku 2008 však vypukla kríza.

Mnohé členské štáty museli priznať farbu,  že dané pravidlá nedodržiavali.

Kríza mala mnoho príčin,  nepomohlo ani to,

že všetky krajiny viedli financie a rozpočet  po svojom, teda izolovane od ostatných.

V roku 2010, keď Európska únia  definovala novú stratégiu rastu,

sem začlenila lepšiu koordináciu  národných politík v oblastiach ako:

Členské štáty a inštitúcie EÚ  teraz úzko spolupracujú

v presne vymedzenom časovom  rámci príprav národných rozpočtov.

Celý proces sa nazýva európsky semester

a umožňuje Únii dohliadať na krajiny.

Všetky inštitúcie EÚ sa k téme vyjadria.

Ako prvá začína Európska komisia,  ktorá určuje priority Únie na ďalší rok.

Európsky parlament a Európska rada  o nich diskutujú a schvaľujú ich.

Na začiatku každého roku  sa u všetkých členských štátov skúma

ich hospodárska situácia,  program reforiem,

EP môže pozvať predsedov  ďalších inštitúcií na diskusiu o témach

súvisiacich s európskym semestrom,  aj vyzvať členské štáty k dialógu.

stanovia šéfovia štátov a vlád  hospodárske a fiškálne zásady za Úniu.

Štáty ich následne majú plniť v rámci

reformného programu  aj plánu solídnych verejných financií.

Európske inštitúcie  hodnotia hospodársku situáciu

a politiky každého štáty, aby vydali  odporúčania konkrétne pre daný štát.

Štáty musia tieto odporúčania využiť