Európski lídri rokujú s prezidentom Putinom, aby dosiahli mier na Ukrajine, poslanec EP a zároveň odborník na Ukrajinu vysvetľuje, ako chce EÚ podporovať Ukrajinu.

Ukrajinská kríza a jej európske riešenia

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/11966511/n004-0018-sk.srt

keď Rusko narušilo  územnú celistvosť Ukrajiny.

Napriek spŕške sankcií Rusko necúvlo.

Vyše milióna Ukrajincov  je vysídlených,

rebeli podporovaní Ruskom chcú  zabrať ďalšie časti východnej Ukrajiny.

Svetoví lídri intenzívne  hľadajú riešenie.

Odpovedá nám predseda parlamentnej  delegácie EÚ-Ukrajina, Andrej Plenković.

Pán Plenković, za EuroparlTV vám ďakujem  za poskytnutie rozhovoru o Ukrajine.

Ako všetci vieme, situácia na Ukrajine  sa zhoršuje. Politický gordický uzol.

z organizácie Dedefensa.org.  Takto znie jeho otázka.

Nedávno vyšla najavo kľúčová  informácia o aktívnej úlohe USA v tom,

čo vyzerá ako štátny prevrat  na Ukrajine z februára 2014,

informáciu verejne oznámil  prezident Obama.

Nemyslíte, že by táto informácia mala  motivovať EÚ k prehodnoteniu názoru,

keď doteraz verí, že Rusko nesie  plnú zodpovednosť za krízu na Ukrajine?

Pán Plenković, myslíte,  že pán Grasset má pravdu?

Nie. Európska únia si v rozpore s  medzinárodným právom nepričlenila Krym.

Európska únia nepomáha separatistom  pri útokoch na východoukrajinský Donbas.

Ukrajinu nedestabilizuje Európska únia.

Práve opačne. EÚ si kladie za cieľ, aby bola  Ukrajina slobodná, demokratická, stabilná

a plne územne celistvá krajina,  ktorá má právo zvoliť si vlastné smerovanie.

Toto smerovanie sa dvakrát  potvrdilo počas volieb,

Myslíte, že panuje názor,  že USA hodili kameňom ako prvé?

Nie, nemyslím. Verím, že Euromajdan  bol postupom odspodu nahor,

skutočnosť, že bývalý prezident  Janukovyč vo Vilniuse odmietol

podpísať už dohodnutú Asociačnú dohodu,  bola obrovskou zmenou

a väčšina Ukrajincov  kvôli tomu pociťovala beznádej.

Tak sa zdá,  že prezident USA a Angela Merkel

majú rozličné stanovisko,  pokiaľ ide o napredovanie.

Každá krajina sa môže samostatne  rozhodnúť, či dodá zbrane na Ukrajinu.

Únia očakáva prirodzene  politické riešenie.

Ďalšia nestabilita pri našich hraniciach  vôbec nie je v našom záujme,

no zároveň to nie je ani v záujme Ruska.

Preto budeme pokračovať v politike  približovania Ukrajiny smerom k EÚ

najmä cez implementáciu  asociačnej dohody.

Pán Plenković, máme tu pre vás  ďalšiu otázku. Je od Alexeja Puškova.

Ide o odpoveď, získali sme ju zo včerajšieho  rozhovoru. Nech sa páči, prehrám vám ju.

Rusko tvrdí, že Donbas  má zostať súčasťou Ukrajiny.

Žije tam 7 miliónov ľudí, nemôžeme  jednoducho rozhodnúť o ich osude.

Musíme nájsť také riešenie,  ktoré budú pokladať za prijateľné.

Rusko neplánuje zmeniť svoje stanovisko.

Veľmi ma teší, že pán Puškov, ktorý  mal prejav vo Výbore pre zahraničné veci,

jasne hovorí, že Donbas  je súčasťou Ukrajiny.

Mnohokrát sme povedali,  že územná celistvosť je zásadná.

Existujú spôsoby,  ako uspokojiť práva menšín.

Existujú spôsoby, akými  možno zaručiť decentralizáciu,

zapojenie do miestnej a regionálnej  samosprávy. Aj právo na amnestiu.

Pochádzam z Chorvátska,  zažili sme podobnú situáciu,

Zmanipulovali dokonca  aj menšinu v Chorvátsku,

no našiel sa spôsob  zaručenia práv menšín.

Je to teda veľmi pozitívne vyhlásenie,

ale neznamená to, že cieľom Ukrajiny  má byť federalizácia.

Práve naopak.  Kľúčová je územná celistvosť.

Ak ide o Krym, rád by som  pánovi Puškovi povedal nasledovné:

čo si dnes Rusko myslí  o princípoch medzinárodného práva?

Vieme, že referendum  bolo umelo vykonštruované,

nebol priestor na diskusiu,  nebola možnosť vypočuť si stanoviská.

Nezákonné pričlenenie Krymu  v rozpore s medzinárodným právom

je istotne útokom  na hlavné hodnoty svetového poriadku,

ktorý sme spoločne budovali  posledných 70 rokov.

Pre Európsku úniu a jej členské štáty  to zostáva totálne neprijateľné.

Zdravím. Ukrajina prechádza  procesom reforiem.

Aktuálne pracujeme  na príprave ďalšej fázy

Dnes nemožno stáť  v tomto procese izolovane,

Aký druh pomoci - humanitárnej,  hospodárskej, odbornej, možno vojenskej -

môžeme od EÚ očakávať v tomto roku?

Za posledné dva roky sa pre Ukrajinu  vyčlenilo 11 miliárd eur.

Existuje osobitná podporná skupina  vysokých úradníkov,

títo spolupracujú s ukrajinskými  ministerstvami a denne im pomáhajú.

Vyčlenil sa nový balík  s 1,8 miliardy eur makrofinančnej pomoci.

Spolu s partnermi pracujeme tak, aby sme  im finančne pomohli prežiť vojnový stav.

Máme tu poslednú otázku,  venuje sa humanitárnemu aspektu,

Prišla nám z UNICEF-u na Ukrajine.  Nech sa páči.

Od začiatku konfliktu  zahynulo minimálne 59 detí.

UNICEF odhaduje, že pomoc  by potrebovalo asi 1,7 milióna detí.

Čo plánuje Európska únia,  aby pomohla deťom,

Všetci ľudia na Ukrajine trpia, najmä tí,  čo žijú vo vojnou poznačených oblastiach.

Dôsledky vojny na deti  sú najzávažnejšie,

pretože tieto jazvy im zostanú na celý život.

Finančne prispievame  na rozličné vládne

i mimovládne medzinárodné organizácie,

aby deti žili prinajmenšom v normálnom,  prívetivom prostredí

Pán Plenković, ďakujem za rozhovor.  -Prosím. Bolo mi potešením.