Linda McAvan, poslankyňa Výboru EP pre verejné zdravie, sa pre EuroparlTV rozhovorila o ponaučeniach, ktoré si treba vziať zo škandálu s nebezpečnými implantátmi.

Rozhovor: V prípade nebezpečných implantátov musí EÚ konať

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15833402/n003-0168-skx_mf.srt

Dobrý deň, Linda McAvan.  Vy ste stáli za

za zavedením nových predpisov  o bezpečnosti liekov v Európe.

Čo si myslíte o tom obrovskom  škandále s prsnými implantátmi,

Myslím, že veľa ľudí bude zaskočených,  tak ako som bola ja,

keď zistia, akým spôsobom sú výdobytky  lekárstva uvedené na trh a ako sú regulované

a že tam nie sú tak prísne kontroly,  aké máme u liekov.

Po prvé, vo Francúzsku  išlo jasne o podvod.

Potrebujeme lepší spôsob vykonávania  inšpekcií, ale tie musia byť neohlásené.

Oznámiť firme konanie kontroly  10 dní vopred je nezmysel.

Požiadali sme o to a dostali sme aj záruky,  že v novom zákone dôjde ku zmene

a budú sa konať neohlásené kontroly.

Druhá vec je nemožnosť  vystopovateľnosti.

Takže oni ani nevedia,  či majú tie škodlivé implantáty.

Nie. Mnoho súkromných kliník  si neviedlo žiadne záznamy.

Nevieme, kto má aké implantáty.  Takže budú musieť mať sériové číslo.

Taktiež chceme, aby sa viedol záznam,  kto má aké implantáty.

Sériové čísla nám budú nanič,  ak si doktori nebudú viesť záznamy.

Komisia s tým váha,  ale podľa mňa to je nevyhnutné.

EP to požadoval už pred 10 rokmi,  keď sa pripravovali súčasne platné predpisy.

Ale podľa ministrov rôznych štátov to  nebolo nutné, vraj išlo o zbytočnú reguláciu.

A dnes vidíme, ako sa tisíce žien obávajú,  či náhodou nemajú tieto implantáty

a my im nedokážeme povedať, či áno,  alebo nie. To je neprípustné.

Významnou stránkou tohto škandálu je,  že francúzske úrady boli upozornené

ktorí tvrdili: "Jedná sa o výrobky  podpriemernej kvality." Ale nič sa nedialo.

navštívil Francúzsko v roku 2000,  preskúmal dané implantáty,

nebol s nimi spokojný  a v Spojených štátoch ich zakázal.

Ale nebol tam žiadny mechanizmus  oboznámenia európskych orgánov

alebo aspoň francúzskych orgánov,  že tam boli.

Musíme posilniť medzinárodnú spoluprácu.

Požadujeme systém varovania tu v Európe  i s našimi partnermi inde na svete.

Bohužiaľ rozhodnutie,  či vlády zaplatia, alebo nie

za vybratie implantátov...  -Je to nejasné v mnohých krajinách.

Toto nespadá do práva Európskej únie.

Rozpočty zdravotníctva spadajú  do národnej legislatívy,

takže to závisí od poslancov  národných parlamentov a ministrov.

Ale je tu potreba rozsiahlej verejnej  diskusie o celom odvetví implantátov.

Sú tu síce národné legislatívy,  ale toto je celoeurópska záležitosť.

Týka sa to žien takmer všetkých krajín,  obzvlášť v UK, vo Francúzsku a v Nemecku.

Mohli by sa napríklad obrátiť  na petičný výbor EP

Alebo Európa ešte nepokročila tak  ďaleko, aby im dokázala pomôcť?

Môžu podať sťažnosti v oblastiach,  v ktorých má EÚ právomoci.

Avšak toto je ako v prípadoch majetkového  práva, keď si niekto kúpi byt v zahraničí

a vyskytne sa problém. Spadá  to do národnej legislatívy danej krajiny.

Európsky parlament do toho  nemôže zasahovať.

Čo môžeme urobiť, sú zmeny  v právnych predpisoch, ktoré som spomínala,

na zaistenie nezávadnosti implantátov.

Doteraz sa tým všetkým  Európa vôbec nezaoberala?

Zaoberala sa tým. Máme predpisy  a máme aj bezpečnostné normy.

Komunikácia medzi nami  funguje do istej miery dobre.

Keď Francúzi prišli na to,  že niečo nie je v poriadku,

britské úrady o tom vedeli na druhý deň  a v ten deň na to upozornili.

Už teraz tvrdí: "Je treba zmeniť zákon".

Takže na európskej úrovni sa veci hýbu.

Avšak daná francúzska firma  bola podvodnícka.

Nešlo o nedostatok regulácie.  Bol to úmyselný zločin podvodu.

Odkedy teda budú neohlásené kontroly?  O dva, tri roky? Ako dlho to ešte potrvá?

O novej úprave by sa malo údajne rokovať  v marci. Istotne to bude ešte pred júnom.

myslím, že by sme mohli... Závisí,  či dosiahneme zhodu v prvom čítaní.

Vlády členských štátov budú oveľa viac  naklonené spolupráci na európskej úrovni.

Takže v priebehu jedného roka  by sme mohli uzrieť nový zákon

a trvá to zhruba šesť mesiacov,  kým vstúpi do platnosti.

Linda McAvan, ďakujem Vám za rozhovor.