EuroparlTV vás pozýva na prieskumnú cestu po práci v Európskom parlamente v jeho troch sídlach: Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu.

Ako funguje EÚ: Európsky parlament

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/11884335/v003-0071-skx.srt

Dobrý deň,  vítam vás v Európskom parlamente,

v jeho sídle vo francúzskom Štrasburgu.

Väčšina politickej práce  sa ale robí v Bruseli.

A aby sme to skomplikovali ešte viac,  väčšina administratívnej práce

Na európskych zákonoch  pracuje 751 poslancov.

Predstavujú rozličné záujmy  500 miliónov Európanov

a každých päť rokov  ich priamo volia občania štátov.

Predo mnou vidíte 1...2...3...4...28 vlajok -  jednu za každý členský štát.

na rovnaký počet zástupcov  v Európskom parlamente.

Prideľovanie kresiel je podmienené  veľkosťou populácie.

Maximum poslancov  pre jeden štát je 96,

toľko má najväčší člen EÚ - Nemecko.

Minimálne má štát  šesť poslancov - a to z malých štátov

Európsky parlament má tri základné  právomoci, ktoré sa stále rozširujú.

Poslanci pracujú  na zákonoch a hlasujú o nich,

pričom sa týkajú  takmer všetkých oblastí kompetencie EÚ -

Poslanci tiež pracujú na rozpočte EÚ.

V istom bode sa tu diskutuje  o celkových výdavkoch EÚ.

A posledná právomoc je rovnako dôležitá.

Poslanci EP do istej miery kontrolujú  ďalšie európske inštitúcie a agentúry.

Napríklad práve poslanci EP  volia predsedu Európskej komisie.

Aby všetci vedeli,  čo kedy poslanci v Parlamente robia,

vytvorili si farebne kódovaný kalendár.

Ružové sú týždne zasadnutí výborov.

Modré sú týždne zasadnutí  politických skupín.

A v tyrkysových týždňoch  chodia poslanci do volebných obvodov.

Tu v Štrasburgu,  v tejto polkruhovitej miestnosti

Stáva sa tak počas plenárnych zasadnutí,  keď sa tu hlasuje

Plenárne zasadnutie pochádza  z latinského "plenum" s významom plný.

Tu sa v jednej miestnosti  zhromaždia všetci poslanci.

Zasadnutia sa konajú raz za mesiac  a ten týždeň je naozaj intenzívny.

Poslanci chcú schváliť či minimálne  hlasovať o najväčšom počte súborov.

Väčšinu času ale poslancom  vypĺňa príprava textov.

A to sa deje počas ružových a modrých  týždňov v bruselskom Parlamente.

Ružové sú týždne  rokovaní parlamentných výborov.

Napríklad ľudské práva,  bezpečnosť a obrana,

zahraničné veci, doprava a cestovný ruch,  rozpočtové veci a životné prostredie.

O daných témach rozhodujú poslanci  zaradení do príslušných výborov,

ako je napr.  Výbor pre hospodárske a menové veci.

V každej z týchto miestností,  v každom výbore

rokujú poslanci podľa svojich znalostí

v konkrétnej oblasti európskeho práva.

pochádzajúce z Komisie a Európskej rady.

Modrá znázorňuje  týždne politických skupín.

Vždy sa konajú v Bruseli  v menších rokovacích miestnostiach,

no tentokrát poslanci rokujú podľa  príslušnosti k politickej skupine.

Môže ísť o Európsku ľudovú stranu,  Skupinu socialistov a demokratov,

Alianciu liberálov a demokratov pre Európu.

Na týchto rokovaniach  si každá skupina definuje priority.

Od toho závisí program rokovaní výborov  aj plenárnych zasadnutí.

A tyrkysový týždeň sa venuje  vonkajším parlamentným činnostiam.

Počas tohto týždňa sa poslanci  vydávajú do terénu,

do volebných obvodov, kde žijú  občania, ktorých zastupujú.

Na konci sa práca Parlamentu  transformuje na realitu

začlení do právneho poriadku  členských štátov.

Uvediem pár príkladov:  uznávanie diplomov

prísnejšie štandardy pre bezpečnosť  potravín a označovanie tovarov,

posilnenie práv cestujúcich  v leteckej a železničnej doprave,

prísnejšie kritériá vôd na kúpanie,

a náročný balík opatrení,  ako ho navrhli poslanci,

ktorý má za úlohu riešiť krízu.  Parlament ho totiž chválil.

V krátkosti financie, životné prostredie,  zdravie, ochrana spotrebiteľa,

voľný pohyb osôb,  tovarov a služieb, obchod,

poľnohospodárstvo, rybolov,  menová politika, atď.

Nik nemôže povedať, že práca  Európskeho parlamentu je jednotvárna!