Najhoršia nehoda atómovej elektrárne v histórii zmenila beh európskych dejín. EuroparlTV sa obzerá späť na černobyľskú katastrofu z apríla 1986.

História: Černobyľská jadrová katastrofa

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15962895/v001-0020-sk_mf.srt

JADROVÁ KATASTROFA V ČERNOBYLE  26. APRÍL 1986

Uprostred noci,  o 1:23 hod. miestneho času,

nastali dva obrovské výbuchy v reaktore 4  ukrajinskej atómovej elektrárne Černobyľ.

Experiment v reaktore 4 spojený  s jeho odstávkou sa nevydaril.

Nasledovala jadrová katastrofa,  ktorá nemala v histórii obdobu.

Výbuchy vytlačili vyše 1000 ton vážiaci  kryt reaktora.

Keďže reaktor nemal ochranný obal,  zostalo jadro reaktora odkryté.

a do atmosféry začal vypúšťať  tony vysokorádioaktívneho materiálu.

Nehoda môže byť pripísaná  sérii ľudských chýb,

neschopnému riadeniu a  zlému návrhu reaktora typu RBMK.

Považovali sme to skôr za zlyhanie  komunistického systému.

Každý vedel, že sovietske elektrárne  a ich zariadenia vôbec

boli vo veľmi zlom stave.  Atómové elektrárne neboli výnimkou.

Bol to tiež dôkaz  či predzvesť konca komunistického režimu.

Neboli schopní riadiť hospodárstvo,  atómové elektrárne, proste nič.

Áno, ale dokonca už vtedy  bolo známe,

že k vážnym nehodám predtým došlo  aj v nemeckých atómových elektrárňach.

Spomeňte si na vážne poruchy v elektrárni  Biblis, kde takmer došlo k najhoršiemu.

Ešte predtým bola nehoda elektrárne  v Harrisburgu v 1978.

Preto nebolo možné tvrdiť:  "Toto sa môže stať len v Rusku."

S týmto mýtom už nadobro  skoncovala Fukušima.

Radiácia pri elektrárni bola tak silná,  že niektorí robotníci zomreli behom minút.

Tisíce tzv. likvidátorov  boli vystavení takým dávkam radiácie,

o ktorých sa dnes vie,  že sú smrteľné.

Sovietsky zväz vyslal ľudí  uhasiť oheň v Černobyle

bez učinenia akýchkoľvek  bezpečnostných opatrení.

Neďaleké mesto Pripjať  bolo evakuované až 36 hodín po havárii.

Jeho obyvatelia ani netušili, akým  smrteľným dávkam žiarenia boli vystavení.

Počas nasledujúcich týždňov sa nad veľkou  časťou Európy niesol rádioaktívny mrak.

Dokonca aj v Turecku, vo vzdialenosti  2000 km, sa rozšírila rakovina štítnej žľazy.

Okruh elektrárne až do 30 km  je vyhlásený za zakázanú zónu,

ktorá zostáva neobývateľnou  aj pre mnohé ďalšie generácie.

V celej Európe obrátila táto katastrofa  verejnú mienku proti atómovej energii

a stala sa odrazovým mostíkom  pre zelené politické strany.

Černobyľ bol pre mňa dôležitý,  pretože som si uvedomil,

že ide hlavne o energetický priemysel  a atómovú energiu.

Dobre si pamätám,  ako významne ma to ovplyvnilo,

aby som sa ďalej angažoval  v environmentálnom hnutí.

26 rokov po Černobyle je v Európe  v prevádzke 196 jadrových reaktorov.

11 reaktorov, všetky na území Ruska, sú  toho istého typu ako reaktor 4 v Černobyle.