Osud kontroverznej proti-pirátskej dohody závisí od poslancov EP. Názory svojich skupín prezentujú David Martin a Christofer Fjellner.

Rozhovor: Plusy a mínusy dohody ACTA

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15961254/n003-0184-sk_mf.srt

Protipirátska dohoda ACTA  dostala do ulíc tisíce ľudí

a milióny proti nej podpisujú petície.

Všetci sa obávajú,  že ich občianske práva sú ohrozené

dohodou, ktorá má chrániť  duševné vlastníctvo v Európe.

Po Lisabonskej zmluve a s novými  právomocami zablokovať medzinárodné zmluvy

má posledné slovo Európsky parlament,

a to by malo padnúť v júli.  Akým smerom sa to uberá?

Po dôkladnom zvážení si myslím,  že by sme mali dohodu ACTA zamietnuť.

Chcem to ale ozrejmiť.  Som za ochranu duševného vlastníctva.

Som presvedčený, že musíme chrániť  európske inovácie a vynálezy

o odmeňovať umelcov a ostatných  za ich diela.

Ale treba to porovnať s dopadmi ACTA  na ľudské práva a občianske slobody.

že by sa poskytovatelia internetu  mali správať ako internetová polícia.

ale nemôžem podporiť jej text ako taký  v dnešnej podobe.

Som si istý, že Európska komisia a  členské štáty, ktorí sa na tomto texte dohodli,

by ešte mohli priniesť nejakú zmenu,  a to buď v texte dohody,

alebo že nám umožnia nejakým iným spôsobom  dosiahnuť požadovanú právnu istotu.

Ak mi povedia,  že sú ochotní to spraviť

a povedia mi to ešte pred hlasovaním  na plenárnom zasadnutí,

potom by sme sa s tým samozrejme  nemali ponáhľať.

V tom prípade musíme počkať a dať im  dostatok času na odstránenie problémov,

aby sme mohli mať právny rámec na ochranu  práv duševného vlastníctva na celom svete.

Ale diabol sa skrýva v detailoch.  Vágna formulácia v súvislosti s rozlíšením

medzi súkromným a komerčným použitím  duševného vlastníctva poslancov znepokojuje.

Ľudia sa obávajú toho,  čo to znamená komerčné použitie.

Samozrejme, pokiaľ doma nelegálne  sťahujem film, čo by som ja nerobil,

nebudem za to súdne stíhaný,  pokiaľ to je len pre moje osobné použitie.

Ale čo ak ho stiahnem a budem ho zdieľať  s vami alebo ho pošlem kolegovi?

Jedná sa o komerčné použitie  alebo je to ešte súkromné použitie?

Zmluvné strany majú povinnosť  uplatniť trestný postih

voči ľuďom, ktorí porušujú práva  duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu,

Ale tou veľkou otázkou je,  čo to znamená.

Nechcem a nemyslím si, že ktokoľvek  v tomto Parlamente by naozaj chcel,

zasahovať proti jednotlivým používateľom.

Vzhľadom na protesty, pochybila Komisia  vo svojej verejnej diplomacii ohľadom ACTA?

Predpokladala, že sa jedná o technickú  dohodu a verejnosť to nebude zaujímať.

Ale keď sa verejnosť zapojila,  Komisia nemala dobrú mediálnu stratégiu,

ktorou by bežným občanom  dohodu objasnila, a obavy tak narastali.

Protesty ohľadom ACTA  mi naznačujú dve veci.

Po prvé, vyjednávanie o významných  zákonoch pre občanov

za zatvorenými dverami  patrí do minulosti.

Vyvoláva to reakcie  a ľudí to znepokojuje.

Po druhé, všetko, čo súvisí  s internetom a autorským právom,

Vyburcuje to mnohých ľudí,  ktorí sa zapájajú do internetovej diskusie.

Zároveň si však musíme uvedomovať,  že tu nejde len o internet,

vlastne to ani v prvom rade nie je  o internete a autorskom práve.

Ide hlavne o ostatné  práva duševného vlastníctva,

o to, že musíme zabrániť  falšovaným liekom,

o to, že 2 % náhradných dielov  v leteckom priemysle je falšovaných.

Je to tiež o tom,  že budeme mať bezpečné výrobky

a zachováme pracovné miesta v Európe.

Ak bude Európa na čele,  budú ostatní nasledovať?

O ACTA sa hovorí,  že je to tzv. koalícia ochotných.

Krajiny, ktoré túto dohodu podpísali,  majú výrobky, ktoré má chrániť.

Čína, India, Rusko  a mnohé ďalšie krajiny,

ktoré v súčasnosti práva duševného  vlastníctva porušujú, ju nepodpísali.

Takže pochybujem o tom, ako nám dohoda  pomôže prinútiť ich práva dodržiavať.

Dôležité je, aby sme zaviedli ideál toho,

ako si my predstavujeme garanciu  ochrany práv duševného vlastníctva

Myslím, že sa to trochu podobá  našej stratégii v oblasti zmeny klímy.

Čo sa týka Kjótskeho protokolu,  hlavní emitenti CO2, teda Čína a USA,

sa k nemu nepripojili a nepodpísali ho.

Ale podľa nás to aj tak stojí za to úsilie  utvoriť zoskupenie tých,

ktorí tento problém berú vážne,  a snažíme sa vytvoriť našu vlastnú stratégiu

a dúfame, že aj ostatní sa pripoja  a budú nasledovať.

A to isté by sme mali robiť,  keď ide o falšovanie.