Po viac než desaťročí od uznania za kandidátsku krajinu a po polstoročí, odkedy prvýkrát vyslovilo svoj zámer vstúpiť, je turecká snaha o členstvo v EÚ pozastavená.

História: Turecko a EÚ

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15762359/v001-0017-sk_mf.srt

Asociačná dohoda medzi Tureckom a EHS,

predchodcom EÚ,  bola podpísaná v roku 1963,

pripravujúc cestu  smerom k colnej únii.

Turecko zhliadalo európsku budúcnosť.  Vstúpilo do Rady Európy v 1949,

podpísalo Európsky dohovor  o ľudských právach v 1950

Turecko urobilo prvý krok k členstvu,  ale ešte stále má čo robiť.

Podmienkou je demokracia,  tú Turecko má.

Podmienkou je aj nezávislé  a zároveň nestranné súdnictvo,

bez ktorého nie je možné  bojovať s korupciou.

Toho sme boli svedkom pri  minulých kandidátskych krajinách.

Napokon, individuálne a kolektívne práva  v ich plnom rozsahu

musia byť v danej spoločnosti  či krajine implementované.

Odporcovia tureckého členstva  tvrdia, že len 10% z neho je v Európe.

Ale Cyprus je rovnako ďaleko na východe  ako Ankara a je prekážkou.

Turecko tam vpadlo v júli 1974  po puči gréckych Cyperčanov

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa  v Turecku striedali obdobia vojenskej vlády

a útoky kurdských separatistov z roku  1984 viedli k vojenskému zásahu.

V roku 1999 bolo Turecko uznané  za kandidátsku krajinu na summite v Helsinkách.

Rokovania začali 3. októbra 2005,  ale stroskotali na odmietnutí Turecka

zahrnúť do svojej asociačnej dohody  aj Cyprus.

EÚ pozastavila rokovania, až pokým  Turecko otvorí svoje prístavy a letiská

cestujúcim z Cypru.  Ešte stále tak neurobilo.

V Európskej únii si musíme uvedomovať

fakt, že na oboch stranách existuje  hlboká zatrpknutosť a rozpory.

Ide o konfliktnú situáciu a Európa  by mala robiť to, v čom je najlepšia,

a síce podporovať riešenie konfliktov,  presadzovať zmierenie,

nájsť spôsob, ktorý umožní riešenie  v prvom rade na samotnom ostrove Cyprus.

Ďalej je tu problém asi 1,5 milióna  Arménov zabitých počas 1. svetovej vojny.

Turecko odmieta arménske tvrdenia  o genocíde

Ankara začala uplatňovať rozhodnejšiu  zahraničnú politiku voči Izraelu a Sýrii

a vyslalo vojenské lode na ochranu  záujmov ťažby plynu v blízkosti Cypru.

Ale Turecko a EÚ  si dokážu navzájom pomôcť.

PKK predstavuje v Turecku  zásadný problém,

ale odkiaľ získava  finančné prostriedky?

Z trestnej činnosti v našich štátoch.

Drogy, obchod so zbraňami,  obchodovanie s ľuďmi...

Deje sa to na našej strane a mali by  sme sa v tejto oblasti navzájom posilniť.

Hospodársky sa Turecku darí.  Je strategicky dôležité,

aj ako trasa pre plynovod  z Azerbajdžanu.

Taktiež je to ale islamská krajina.  Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy

a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy  sa obaja vyjadrili, že nikdy nevstúpi do EÚ

a menej než polovica tureckej  74 miliónovej populácie si to stále želá.

Po tak dlhotrvajúcom zasnúbení si svadba  vyžaduje oddanosť na oboch stranách.

Myslím, že je tu potreba solidarity  a sebaovládania v rámci Európskej únie.

Od Turecka žiadame, aby uskutočnilo  dosť náročné opatrenia,

pričom niektoré sú pre domáce  obyvateľstvo neobľúbené.

Takže je pre Európu neospravedlniteľné,  ak nie je ona sama čestná a otvorená.

Pokiaľ budú turecké problémy s Cyprom  pokračovať, pokrok je nemožný.

Vody, ktoré delia väčšinu Turecka  od Európy, môžu byť skutočne rozbúrené.