Francúzsko rozhnevané návrhom predsedu Komisie Hallsteina v roku 1965 oznámilo, že sa nebude zúčastňovať rokovaní Rady až do odvolania.

História: Politika prázdneho kresla

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/15281581/V001-0005-SK.srt

KRÍZA UVOĽNENÉHO KRESLA -  30. júna 1965

no keď spor konečne  o polnoci 30. júna 1965 vypukol,

viedol k takej kríze, akú nové európske  spoločenstvo ešte nezažilo.

spoločenského poľnohospodárskeho trhu,  nezávisle financovaného, kontrolovaného

bol pre jeden členský štát  priveľmi revolučnou.

Francúzsko a jeho prezident De Gaulle  zatiahli brzdu.

Carlo Casini je predsedom Výboru EP  pre ústavné veci.

Mal som vtedy tridsať rokov,  no spomínam si na to veľmi dobre.

že Francúzsko sa nezúčastňovalo  rokovaní Rady ministrov,

čo takmer viedlo  ku koncu pôvodného projektu,

ktorého bol De Gasperi  dôležitou súčasťou.

Ministri zahraničia EHS tri dni diskutovali

Riešenie malo prísť ešte pred koncom  francúzskeho predsedníctva

pred polnocou 30. júna, no nestalo sa tak.

Taliansko, Nemecko, Belgicko,  Holandsko a Luxembursko

predpokladali, že rokovania  budú pokračovať.

Namiesto toho však minister zahraničia  Maurice Couve de Murville oznámil,

sa Francúzsko nezúčastní rokovaní Rady  až kým neoznámi inak.

György Schöpflin pracoval v Kráľovskom  inštitúte pre medzinárodné veci v Londýne

Hallstein bol presvedčeným federalistom.

De Gaulle si uvedomoval,  že to prinesie vážne následky,

predpokladám,  že pre slávu francúzskeho vplyvu.

Hallsteinova vízia vlastných zdrojov  Komisie na financovanie SPP,

zdrojov, ktoré by kontroloval  Európsky parlament

takýto posun k federalizmu  De Gaull proste nemohol tolerovať.

Francúzske kreslo v rade zostalo prázdne  celých šesť mesiacov.

V januári 1966 sa luxemburské  predsedníctvo pokúsilo o zmier.

Francúzsko totiž ekonomicky trpelo  blokádou poľnohospodárskeho trhu.

De Gaulle pochopil, že francúzske  odtlačky sú po celej EÚ -

lepšie povedané EHS, že zostať v  spoločenstve bolo v záujme krajiny.

No usiloval sa ho pozmeniť,  podľa mňa sa mu to podarilo.

Vďaka luxemburskému kompromisu sa  samofinancovanie SPP odložilo,

to isté platí pre jeho kontrolu  cez Európsky parlament.

Členské štáty takisto dostali  neformálne právo veta,

keď by rozhodnutie väčšiny mohlo  ovplyvniť kľúčové národné záujmy.

Kríza sa skončila. No sen federalistov  utrpel veľký šok.

Dnes si spomíname na krízu  uvoľneného kresla, sme radi.

Pretože nielen to jedno,  ale všetkých šesť kresiel je obsadených.

Dnes je obsadených 27 kresiel,  dúfam, že ich bude ešte viac.