Poslanci hodnotia kandidátov na podpredsedov s cieľom overiť ich vhodnosť na danú pozíciu a otestovať ich schopnosť plniť očakávania občanov. Věra Jourová a Josep Borrell dostali otázky týkajúce sa portfólií hodnôt a transparentnosti a zahraničných vecí. Po preskúmaní jednotlivých kandidátov bude Parlament hlasovať o celej Komisii.

European election

EU politics

Parlament kladie otázky kandidátom na podpredsedov v oblasti hodnôt a transparentnosti a zahraničných vecí a bezpečnosti

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/5677450/N01-PUB-191008-HEAR6-SK.srt

Parlamentné výbory si vypočuli a podrobili otázkam

Věru Jourovú, kandidátku na podpredsedníčku zodpovednú za hodnoty a transparentnosť,

a Josepa Borrella, kandidáta na vysokého predstaviteľa Únie

pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Věra Jourová z Čiech je kandidátkou pre portfólio hodnôt a transparentnosti.

„Mojím cieľom bude spraviť z Európy demokratickejšie a transparentnejšie miesto,

aby bola odolnejšia voči novým hrozbám, vrátane digitálnych,

a aby bola schopnejšia obhajovať hodnoty, ktoré si vážime,

vrátane právneho štátu a slobody médií.“

Doteraz bola komisárkou pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť.

Právničku a podnikateľku si vypočuli poslanci z Výboru pre ústavné veci a občianske slobody.

Pýtali sa na jej postoj v oblasti právneho štátu

a na konkrétne dôsledky pre krajiny, ktoré ho ohrozujú,

nezávislosť súdnictva, slobodu slova a slobodu združovania.

Josep Borrell je kandidátom na vysokého predstaviteľa Únie

pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

a v súčasnosti zastáva funkciu viceprezidenta Komisie

a predsedajúceho rady ministrov zahraničných vecí.

Španielsky minister zahraničných vecí je bývalým predsedom Európskeho parlamentu.

Borrell povedal, že v čoraz turbulentnejšom svete

„Mali by sme spojiť vzájomnú národné suverenity,

aby sme znásobili moc jednotlivých členských štátov.

A som presvedčený, že ak nebudeme konať spoločne,

Poslanci chceli vedieť, ako by podporil európsku jednotu,

jeho postoj k ohrozeniu právneho štátu a ľudských práv v krajinách po celom svete

a voči vzťahom s kľúčovými hráčmi, ako je Čína alebo USA.

Hlasovanie Parlamentu o rozhodnutí, či bude Komisia ako celok

prijatá alebo zamietnutá, je naplánované na 23. októbra.