Rozšírenie smerom na východ, juh a o pobaltské krajiny si v Únii v roku 2000 vyžadovalo zásadnú reformu. Výsledky samitu v Nice však reformné očakávania nenaplnili...

História: Zmluva z Nice

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/16248470/v001-0024-sk.srt

7. decembra 2000 sa vtedajších  15 členov EÚ zišlo vo francúzskom Nice.

Hlavy štátov a vlád  mali dokončiť prípravy

na budúce rozšírenie EÚ smerom  na východ, juh a o pobaltské krajiny.

no nakoniec to boli štyri dlhé dni  intenzívnych rokovaní.

Vzhľadom na rozšírenie Európskej únie

A práve ju sme od samitu očakávali,  no nestalo sa tak.

vládla tu totiž eufória  ohľadom nových členských štátov.

Prítomní boli aj predstavitelia kandidátskych  krajín, no do debát vstupovať nemohli.

Európska 15-ka rozoberala  svoju budúcnosť bez nich.

Rokovania blokovali predovšetkým  Nemecko s Francúzskom.

Podstatou ich sporu bola  váha štátov v Rade ministrov,

kde sa prijímajú  významné rozhodnutia.

Dve vedúce osobnosti - pán Schröder,  nemecký kancelár,

sa nevedeli zhodnúť v jednoduchej otázke,

či by Nemecko s 82 miliónmi obyvateľov

a 20 miliónmi viac než Francúzi,  mohlo po rozšírení EÚ

získať jeden symbolický hlas  v Rade navyše. No Chirac nesúhlasil.

sa napokon podarilo vytvoriť aparát  na prijatie nových členov.

Dospelo sa k novej rovnováhe  medzi štátmi,

Bolo nám jasné,  že veľa rokov nevydrží

a na schválenie návrhu  bola potrebná trojštvrtinová väčšina.

Po vyriešení budúcnosti Rady  vyvstala ďalšia otázka.

Riešenie stanovujúce maximálny počet  komisárov na 27 sa nepáčilo všetkým.

Pre Komisiu sme našli zložité riešenie,

V Parlamente sa zasa upravilo  rozdelenie kresiel medzi europoslancov

Zjednodušilo sa tiež fungovanie  Súdneho dvora EÚ.

A myšlienka viacrýchlostnej Európy  sa skonkretizovala

26. februára 2001  došlo k podpisu Zmluvy z Nice.

Mechanizmus umožňujúci významné  rozšírenie EÚ tak uzrel svetlo sveta,

že si to v tom čase  uvedomili aj samotní lídri vlád

ktorá napokon vyústila  do Laekenskej deklarácie a Konventu.

Ešte pred vstupom Zmluvy z Nice  do platnosti utvorilo

koncom r. 2001 15 hláv štátov pracovnú  skupinu s cieľom napísať európsku ústavu.

A hoci ju Francúzi a Holanďania  zamietli,

stala sa medzníkom  pre ďalšiu významnú reformu,

a to Lisabonskú zmluvu, ktorá nadobudla  účinnosť 1. decembra 2009.

Je trochu zvláštne,  ako vás neuspokojivý výsledok

dokáže sklamať a tým aj  povzbudiť k ešte vyššiemu cieľu.

Trvalo nám ďalších 10 rokov, kým sme  konečne dosiahli uspokojivý výsledok.

V čase, keď sa vyžadovalo posilnenie Únie,

aby bola schopná prijať nových členov,