Nežiada si aktuálny vývoj a politické napredovanie v krajinách AKT zmenu doterajšieho partnerstva? Na budúcnosť po roku 2020 sa pýtame predsedov Louisa Michela a Fitza Jacksona.

Treba zmeniť štruktúru partnerstva AKT-EÚ?

https://api.multimedia.europarl.europa.eu/documents/20125/12144353/n003-0383-sk.srt

Krajiny AKT a EÚ viaže zvláštne puto.

Naše partnerstvo známe aj ako  dohoda z Cotonou v roku 2020 končí.

Čo bude ďalej? Bude Únia  naďalej spojencom krajín AKT?

Odpovedajú spolupredsedovia Spoločného  parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ

Fitz Jackson a Louis Michel.  Pýtame sa, kam smeruje tento vzťah.

Dohoda z Cotonou má mandát  do roku 2020. Čo bude potom?

Najmä z pohľadu  financovania štruktúr AKT?

Ako sa krajiny vyvíjajú, štruktúra  tohto vzťahu sa musí prispôsobovať

Verím, že ďalšie kolo rokovaní o dohode  po skončení trvania tej z Cotonou

sa bude snažiť ovplyvniť  budúce smerovanie.

Z hľadiska Európskej únie  zostáva niekoľko otázok.

Nebolo by napríklad lepšie  výrazne posilniť partnerstvo Afriky a Únie

a presunúť krajiny Karibiku a Tichomoria  späť do príslušných zón?

Spoločenstvo AKT vzniklo, aby  hospodársky podporovalo svojich členov.

Možno po 40 rokov pokladať  iniciatívu za zlyhanie?

Nie. Povedal by som však,  že nemala len vytvoriť stimuly,

lebo ide aj o mechanizmus kompenzácií  za niektoré deformácie trhu,

ktoré predtým existovali  vo väčšine krajín AKT.

Nerovnosť, ktorá vtedy existovala,  sa nedala ľahko zvrátiť.

Nie. Neviem, prečo  by sme vôbec hovorili o zlyhaní.

Treba si uvedomiť, kde by dnes  boli krajiny AKT bez pomoci zo strany EÚ.

Pripomeniem, že 60 % pomoci na rozvoj  prichádza do krajín AKT z EÚ

Navyše zaváži aj to, že pomoc od EÚ  prichádza vo forme daru a nie úverov,

takže v istom zmysle  pomáhame krajinám AKT splácať ich dlhy.

Sedem tichomorských krajín má s EÚ  uzavreté dohody o bezvízovom styku.

Mohli by sa dohody rozšíriť  na ostatné krajiny AKT?

Možnosť, aby príslušníci  členských štátov AKT mohli migrovať,

má z pohľadu hospodárskeho rozvoja  obrovský význam.

V krajinách AKT nevyrábame len komodity,  no poskytujeme aj služby.

Skutočnosť,  že kvalifikovaní obyvatelia krajín AKT

majú prístup na pracovný trh Európskej  únie a môžu tu poskytovať svoje služby,

Takže áno,  radi by sme rozšírili bezvízový styk.

Snažím sa dosiahnuť  zrušenie vízovej povinnosti,

čo by týmto ľuďom umožnilo cestovať,

najmä pokiaľ ide o poslancov  a zástupcov inštitúcií.

Postupne aj napredujeme. Verím, že to  vyriešime v nadchádzajúcich mesiacoch.

Nie je takáto pomoc  už nemoderným spôsobom pomoci?

Nemá Únia pomáhať krajinám AKT tak,

že prinúti nadnárodné firmy,  aby dane platili tam, kde im vznikne zisk?

Tak ako sa to Európsky parlament  usiluje dosiahnuť tu v EÚ?

Už je únavné, keď všetci stále  kritizujú len západné nadnárodné firmy.

v mnohých krajinách  nezodpovedajú nadnárodné firmy.

Niekedy za to môžu vysokí  predstavitelia týchto krajín.

Africké krajiny tomu  musia vnútiť istý rámec.

Krajiny AKT si nevyberajú,  akú pomoc by privítali.

Vždy tvrdíme,  že nás viac teší rozvojová spolupráca,

lebo iný druh pomoci vás robí závislým.

Krajiny AKT by sa chceli  dostať od závislosti k nezávislosti,

no nezabúdajú pritom na to,  kam smerujú a kde sa práve nachádzajú.